Ranná úvaha
Prebúdzam sa ako všetky posledné dni-unavená do rovnako unaveného, dusného dňa. Potácam sa k rychlovarke, rýchlo,rýchlo KAFE! Po chvíli sa držím hrnčeka, sedím na sedačke a zrazu si uvedomím, ako je to ráno iné. Sedím na sedačke sama.
Utekala som ku košíčku, Dabie, niečo je s Ďabinkom! Ale starček spokojne odfukuje, sníva sa mu o dobrotách a nevie o svete. Pátram ďalej. Aronik, ňufák pri ňufáku, chrápe s Mikuškom v dcérkyních perinách. Keď ma Mikuškom uvidí, zívne si, pretiahne sa, dôstojne odkráča k svojej strieške, uvelebí sa a spí ďalej. Ari ani netušia, že som tam. Tak sa vrátim ku káve a som celá nesvoja. Divné ráno, také nejaké nahé, prázdne. Mŕtve. Nikto ma neprebudil 20 kilovým hups a rovnako vehementným bozkom.
Nikto po mojej tvári jemne nedrápkoval, nefukal ňufáčikom. Žiadne tlapkanie ani tlapkovanie. Pozerám na visiace vodidlo, ktoré práve nikto nepotrebuje, cucám tekutinu a na diaľku milujem tích svojich chlapcov. Ako si to vo svorke zariadili.
Dabie je stále šéfom, stačí mu na Aronka raz zaprskat, poprípade len zdvihnúť labku a poslúchne ho. Je komický, ako často mu vnucuje loptičku, alebo inú hračku, aby sa mohli pohrať. Na tieto mačacie hry nereaguje ani Mikušík, ale inak sa spolu naháňajú, perú, šantia, aj cez hmotnostný rozdiel.
Ako je zle, Mikušík Arima jednu buchne a ten sa upokojí. A môžu pokračovať. Ale teraz okolo mňa nikto nedupe a nelieta. Je tu také strašné ticho. Tak to skúsim inak. Sypem granulky do misiek a pekne pri tom hrmocem. Nič. Spí. Vraciam sa ku káve a je mi jasné, že bez zvieratiek nemôžem a nechcem žiť. Neviem si predstaviť, že by moje rána boly také potichu ,prázdne.Blíží sa pomaly čas k odchodu do práce. Tak dosť chlapci, vstávať! Ari sa preťahuje, skontroluje misky a ideme von. Medzitým si mačací chlapci pochutia na raňajkách. Vybehaný Aroník buchne ňufákom do Mikuška, ten mu jednu napáli, znovu buc a Mikuš vyletí na druhý koniec bytu a ním dupot.
Dabie sa uloží späť do košíčka a asi len v duchu krúti hlavou, akí sú to blázni. Kto by cez ráno behal a ešte k tomu hneď po raňajkách. Začne si čistiť kožúšok, ja sa obúvam, v srdci už kľud, že je všetko, ako má byť. A teším sa na zajtrajšie ráno, na mierne vyrazený dych zo samej psie lásky, že sa nebudem hnevať, keď mi pribudne drápanček, ani že vonku zmoknem,na otlapkovavánie, oslintávanie-Na mojich chlapcov.
